Článok
3. apríla 2019

Takmer polovica Slovákov si už chystá výpovede. Štyria z desiatich pracujú aj za chýbajúce sily

graph sk 1

Zúfalý nedostatok vhodných uchádzačov o prácu si vyberá svoju daň. Skoro 43,5 % ľudí naprieč krajinou, vekom a profesiami vníma podľa najnovšieho prieskumu pracovnej a personálnej agentúry Manuvia nárast vlastného pracovného zaťaženia – ako dôsledok podstavu na pracovisku alebo dôsledok úsporných opatrení. Takmer polovica pracovníkov navyše uvažuje o zmene zamestnania v priebehu nasledujúceho štvrťroka. Meniť zamestnanie chcú predovšetkým kvôli peniazom, nenapĺňajúcej práci a neúmernému pracovnému zaťaženiu. Slovenská republika má pritom už niekoľko mesiacov viac voľných pracovných miest, než disponibilných pracovníkov. Nedostatok ľudí pritom podľa Petra Dosedlu, CEO Manuvia, súvisí s tým, že súčasná štruktúra priemyslu, aj keď sa pozvoľna mení, už nezodpovedá pracovným ambíciám Slovákov. Podobné je to aj v okolitých štátoch regiónu, od Česka cez Poľsko, až po Rumunsko, Bulharsko a Nemecko. S týmito krajinami dnes súperíme o pracovníkov z krajín mimo EÚ, pretože súčasná priemyslová základňa fungovať musí – pre prospech nás všetkých.

Pracovný trh sa dáva do pohybu

Skoro polovica opýtaných (49 %) premýšľa nad výpoveďou – takmer štvrtina (21,3 %) je už pevne rozhodnutá. Výpoveď si už chystá 52,5 % pracovníkov vo veku do 35 rokov, naopak ľudia nad 45 rokov sa s výpoveďami tak neponáhľajú. Nehrá pritom rolu, či ide o muža alebo ženu, ale odkiaľ uchádzač je. Situácia na Slovensku je podobná ako v susedných krajinách s rozdielom, že na svojom mieste chce zostať len polovica ľudí.


Zdroj: Exkluzívny prieskum Manuvia k 5. 2. 2019 prostredníctvom aplikácie IPSOS Instant Research na reprezentatívnej vzorke 840 respondentov zo Slovenska.

Peniaze, sebarealizácia, férové vyťaženie a vlastný život

Ľuďom, ktorí sú už rozhodnutí zmeniť zamestnanie alebo nad zmenou premýšľajú, prekáža zďaleka najviac nedostatočné finančné ohodnotenie (61,5 %). Popri peniazoch je to potom aj to, že ich práca nebaví (25,4 %), v práci sa cítia neúmerne vyťažovaní (23,5 %), a nemajú kvôli práci čas na seba a rodinu (24,2 %).

„Ambície Slovákov a Čechov rastú – a je to potrebné podporiť. Môžeme sa pritom inšpirovať vývojom západoeurópskych trhov. Najprv musí fungovať základňa – priemysel, služby, logistika, aby sa na nich mohla stavať sofistikovaná štruktúra výskumu, vývoja, umelej inteligencie, internetu vecí a smart riešení, ktoré začínajú meniť trhy práce v 21. storočí,“ komentuje Peter Dosedla, CEO skupiny Manuvia a prezident HR Aliancie SR.

Medzi dôvody k výpovedi potom s odstupom nasledujú zlé vzťahy na pracovisku, zlý vzťah s nadriadeným, dlhé dochádzanie a neflexibilná pracovná doba. U mladých do 26 rokov je omnoho dôležitejšie, aby ich práca motivovala: 39 % prekáža, že ich práca nebaví a až 41 % vníma svoju mzdu ako nízku. Nízka mzda pritom prekvapivo prekáža rovnako mužom ako aj ženám, a to aj napriek často diskutovanej nerovnosti v odmeňovaní. Nespokojnosť s finančným ohodnotením tiež rastie so vzdelaním – v skupine VŠ vzdelaných ľudí dosahuje 73 %.

Zdroj: Exkluzívny prieskum Manuvia k 5. 2. 2019 prostredníctvom aplikácie IPSOS Instant Research. Na túto otázku odpovedalo 385 respondentov z celkovej reprezentatívnej vzorky 840 respondentov z celej SR, ktorí sú rozhodnutí alebo zvažujú možnosť zmeniť zamestnanie v budúcom štvrťroku.

Štyria z desiatich pracujú aj za druhých

Prieskum ukázal aj to, že 43 % opýtaných vníma, že sa na nich prevaľujú problémy, ktoré majú firmy s hľadaním ďalších pracovníkov. A to naprieč celým vekovým spektrom od 18 rokov až do dôchodkového veku. Zvýšené pracovné zaťaženie sa týka skôr mužov (48 %), než žien (39 %) a priemyselných regiónov (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Žilinský a Prešovský kraj). Nedostatok ľudí alebo úsporné opatrenia doliehajú najviac na vyučených ľudí a stredoškolákov. Veľmi podobná situácia sa vyskytuje aj v Českej republike.

Zdroj: Exkluzívny prieskum Manuvia k 5. 2. 2019 prostredníctvom aplikácie IPSOS Instant Research na reprezentatívnej vzorke 840 respondentov zo Slovenska.

Zásadnejšia premena pracovného trhu a ekonomiky?

„Dnes nenájdeme sektor, ktorý by mal dostatok pracovníkov. A je mnoho firiem, ktoré musia obmedzovať výrobné plány, odmietať objednávky alebo zvažovať presun výroby inam,“ hovorí Peter Dosedla a dodáva: „Pre odborníkov, zaoberajúcich sa výskumom, cyklami a predovšetkým predikciou vývoja trhu a práce, nie je táto situácia prekvapivá; v podstate sa opakujú scenáre z doby pred 15-20 rokmi v západnej Európe, ale aj Ázii a severnej Amerike.

Podobný vývoj sme zažili aj u našich klientov napr. v Írsku, Veľkej Británii či Nemecku začiatkom milénia, kedy ekonomický rozmach, rekordne nízka nezamestnanosť a tlak na zvyšovanie miezd bez nutnej väzby na produktivitu práce vyústili k presunu priemyslu s vyšším podielom manuálnej práce do menej rozvinutých regiónov Európy. Lokálny priemysel sa súčasne postupne presunul do výskumu, vývoja, centier zdieľaných služieb a ďalších segmentov s vyššou pridanou hodnotou. Aj tam boli väčšinou preferovaní „domáci“ zamestnanci – kvôli nulovej jazykovej bariére a otvorene povedané aj kvôli podpore domáceho trhu, vnútropolitickým a sociologickým faktorom.

Obdobný jav vidíme aj u nás, kde tiež dochádza k vertikálnemu posunu – kariérnemu rastu, všetko však prebieha rýchlejšie. Pretože dochádza súbežne ku konjunktúre, vysokej zamestnanosti, tlakom na rast miezd, a pritom sa zvyšuje aj zložitosť priemyslu, pribúdajú voľné pozície, ktoré sú na jednej strane úzko špecializované a na druhej strane zase menej kvalifikované.“

Riadený a legislatívne upravený pohyb medzinárodnej pracovnej sily k ekonomike patrí

Rovnaký problém riešia aj okolité štáty, s ktorými vlastne súperíme o voľné zdroje v 3. krajinách, hlavne na Ukrajine, v Srbsku, Moldavsku alebo Bosne a Hercegovine. Staviame si ale zbytočné bariéry, ktorých prekonanie je časovo a organizačne náročné, a vo výsledku veľmi nákladné. „Reakcie na tieto potreby hospodárstva bývajú rôzne. V niektorých ekonomikách je to podpora domácich firiem a pracovných trhov uvoľňovaním legislatívy – zvyšovaním flexibility zákonov zamestnanosti, znižovaním daní a odvodov, inde zasa liberalizáciou pohybu pracovnej sily zo zahraničia alebo kombináciou oboch. Alarmujúce je nedávne avízo nemeckej vlády na zamestnanie pol milióna pracovníkov z Ukrajiny v priebehu tohoto roka, pričom povoľovací proces má trvať maximálne pár dní. To bude znižovať konkurencieschopnosť slovenského pracovného trhu. Pozrime sa na susedné Poľsko, kam prišli v uplynulých 18 mesiacoch pracovať dva milióny ľudí z Ukrajiny a pol milióna z Bieloruska. Žiadne negatívne dopady na lokálne pracovné trhy to nemalo, nezamestnanosť klesá naďalej a mzdy stúpajú,“ dopĺňa Peter Dosedla.

Medzinárodný pohyb pracovnej sily – samozrejme riadený a riadne legislatívne upravený – je štandardnou súčasťou každej otvorenej ekonomiky a podľa Petra Dosedlu prináša rad výhod. „Zaisťuje a podporuje rýchlejšiu výmenu skúseností, prináša nové pohľady do pracovného života a v prípade, že je skutočne riadený strategicky, dokáže podporiť presne tie sektory ekonomiky, ktoré pociťujú aktuálny nedostatok zamestnancov, nech už kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných. Súčasne prispieva k rastu ekonomiky, tvorbe hodnôt a plneniu rozpočtu. A práve to považujeme za veľkú príležitosť k postupnej zmene štruktúry trhu práce, ktorá umožní priblížiť našu skôr priemyselne orientovanú ekonomiku k ekonomike plne robotizovanej a digitalizovanej. Nie je možné zabudnúť, že zmena sa týka aj generácie 50+, ktorá má pred sebou ešte 10-15 produktívnych rokov, pričom zmeny na trhu práce už začali. Naučme sa preto počúvať tomu, čo nám trhy práce hovoria, vnímajme ich v nadregionálnych súvislostiach a nebojme sa inšpirovať rôznymi prístupmi. A pokiaľ je potrebné urobiť zmenu, pristupujme k nej flexibilne,“ uzatvára Peter Dosedla z Manuvie.

Zdieľať na Facebooku

Pokračujte v čítaní