15. januára 2015 – Čo je dôležité pri pohovore zo strany potenciálneho kandidáta a personálneho konzultanta? Prezradíme vám pohľady oboch účastníkov.
Som kandidát
Potenciálni kandidáti by si v prvom rade mali vypracovať zaujímavý životopis podložený referenciami. Najideálnejšie je, ak si kandidát vypracuje štruktúrovaný životopis v slovenskom aj v cudzom jazyku. Životopis by mal byť výstižný, jasný, prehľadný a stručný. Konzultant by mal kandidátovi klásť tie „pravé otázky“. Len tak získa všetky potrebné informácie. Prvotný kontakt je najdôležitejší. Ak kandidát v úvode nemá priestor a čas na telephonescreening (rýchly úvodný telefonát), je najlepšie dohodnúť si presne stanovený termín, aby bol kandidát sústredený a nerušený žiadnymi vonkajšími vplyvmi.
Som konzultant
Dôležité je už v prvom momente kandidáta čo najviac danou pracovnou ponukou zaujať a namotivovať. V ďalšom kroku je podstatné dohodnúť si osobné interview a niekoľkokrát sa uistiť, že sa kandidát pohovoru určite zúčastní. Emailové aj telefonické potvrdenie je v tomto prípade namieste. Na samotnom osobnom pohovore je najdôležitejšou úlohou konzultanta vytvoriť príjemnú, priateľskú atmosféru, aby sa kandidát zbavil prvotného stresu.
Som kandidát
Kandidát by mal prísť vizuálne upravený. Mal by mať prehľad o spoločnosti a pracovnej ponuke, o ktorú sa zaujíma. Dobrý dojem vzbudí, ak sa veľa pýta. Prejaví sa tak skutočný záujem o pracovnú ponuku. Dôležité sú aj vonkajšie detaily. Určite by sa mal vyhnúť žuvačke v ústach, pachu po cigaretách, snažiť sa nevyhýbať očnému kontaktu.
Som konzultant
Podobne to platí aj pre druhého účastníka pohovoru, teda toho, kto pohovor vedie. Je dôležité pýtať sa na podstatné otázky, zistiť od kandidáta všetko, čo klient vyžaduje. Samotný osobný pohovor by mal konzultant viesť čo možno najefektívnejšie a čo možno najdynamickejšie. Dôležité je urobiť na kandidáta dojem, aby nemal pocit, že konzultant, hovorí len to, čo ma naučené, aby ho to neunavovalo. Je potrebné vysvetľovať občas aj laicky. Vzájomná interakcia, diapazonálne výmeny názorov a informácií sú podstatné. Vtedy sa pohovor dostáva na inú úroveň. Získava na dôležitosti a naberá „tie správne obrátky“, ktoré potrebujeme.
Po úspešnom obsadení danej pozície, je dôležité, aby personálny konzultant ostal v kontakte s potenciálnych kandidátom, resp. budúcim zamestnancom nášho klienta. Tak sa konzultant presne dozvie všetky „pre a proti“, ktoré kandidát v novom zamestnaní pociťuje. Na základe daného prieskumu tak vieme len a len vylepšovať naše služby. Ak zbiera personálny konzultant databázu potenciálnych kandidátov, je potrebné, aby sa ku kandidátom, ktorí nespĺňajú požiadavky klienta aj patrične vyjadril, stačí emailová reakcia. Na druhej strane, ak aj nespĺňa konkrétne požiadavky klienta, pre ktorého obsadzujeme konkrétnu pozíciu, je tiež opodstatnené urobiť si prvotný telefonický rozhovor, získať tak obšírnejšie informácie, profil a v prípade iných objednávok a pozícii, ich tak má konzultant vopred pripravených. Pracuje tak efektívne, šetrí svoj čas a vie ho využiť aj na iné projekty.
Správna štruktúra pohovoru, dovolím si tvrdiť, neexistuje. Môžeme sa držať základnej „kostry, tela“ pohovoru, ale každý pohovor je aj napriek tomu autentický, niečím iným individuálny a jedinečný. V pravom momente nám môžu napadnúť akékoľvek iné otázky. Pohovor na úrovni nastáva, ak má konzultant o pozícii všetky potrebné informácie a vie na otázky kandidáta bez problémov odpovedať. Ak nastane situácia, že je konzultant v „nevýhode“, nevie odpovedať, nikdy netreba použiť slovo „neviem“. Skôr je potrebné použiť formuláciu „určite Vám to zistím a dodatočne Vás informujem.“ Dôležitá je aj asertívna komunikácia, kladenie pozitívnych otázok zo strany konzultanta, tj.: „Nemali by ste záujem o túto pracovnú pozíciu?“ = nesprávne formulovaná otázka. „Mali by ste záujem o danú pracovnú pozíciu?“ = správne formulovaná otázka. Podstatné je aj správne vykanie, tj. „Vedel by ste mi povedať?“ = nesprávne formulovaná veta. „Vedeli by ste mi povedať?“ = správne formulovaná veta.
Každý z nás sa má ešte denno-denne čo učiť. Veď, ako sa hovorí, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku…
Autor: Lenka Košibová
HR špecialista
